Poznáš samého seba?

Poznáš samého seba?

Pred pár mesiacmi mi bola položená otázka, ktorá spočiatku neupútala moju pozornosť. Dnes som zistila, že mi utkvela hlboko v pamäti a myslím na ňu každý deň, hoci len podvedome.

Poznáš samu seba?

Tak znela. Hovorím si, jasné! Som príliš vysoká, príliš kríva, príliš divná, mám krátke vlasy a čapatý nos. Milujem módu, knihy, cestovanie a rodinu. (Čo to je za blbosť? Každý sa predsa pozná) v konverzácii sme pokračovali ďalej, no v mojej hlave vznikal zárodok niečoho nového. Niečo o čom som ani ja sama doteraz nevedela.

Práve ležím v posteli, keď tak rozmýšľam nad životom (srandujem, tiež sledujem všetky sociálne siete a odpisujem ostatným ako práve ty) keď sa zrazu v mojej mysli objavila otázka, ktorú som naposledy počula veľmi dávno. A viete ako to je so zaspávaním, v hlave Vám behajú myšlienky, snažíte sa zaspať, no váš mozog si mysli, že by bolo zábavné spraviť si rekapituláciu dňa, zopakoval si v hlave situácie, ktoré by sme chceli urobiť inak alebo len tak riešiť budúcnosť sveta :D. Všetko len aby sme nespali!

Cítim sa rovnako práve teraz. Poznám samu seba?  Nie. Prvý krát moja odpoveď znie nie. Ako môžem poznať ostatných, (naozaj poznať), keď nepoznám ani vlastné ja? Ĺudské myslenie, vnímanie a správanie sa dá skúmať zo všelijakých smerov, no to čo cítime, vieme len my sami. Pomaly zisťujem, že „prototyp“ môjho správania sa za toľké časy menil a formoval a zo mňa je úplne iná osoba. Áno, je to súčasť života, no niekedy sa vydáme smerom, ktorý nám nie je veľmi blízky. Prečo? Odpoveď je podľa mňa očividná – chceme “zapadnúť” do spoločnosti a stať sa jej súčasťou. Samozrejme, dôvodov je mnoho, no myslím si, že pôvod je rovnaký.

Ja som práve na polceste za „poznaním“, no uvedomenie si niečoho tak vzácneho a krehkého musí byť výnimočný pocit. Skúsite to so mnou?

Prikladám fotky z nedávneho výletu z Krakowa!

 

 

Share This Post

Leave a reply