Chodiaca Katastrofa

Chodiaca Katastrofa

Tí, čo ma poznajú lepšie vedia, že veci okolo mňa jednoducho „nejdú správne“. Ak si stanovím nejaký denný plán, šanca úspešnosti je tak 1:10000000000. (Ale plánovanie som dávno vzdala) Vesmír ma FAKT nemá rád. Dni kedy niečo stratím, pokazím, či rozbijem sa opakujú niekoľko krát do týždňa. Nesrandujem!

Chodiaca katastrofa – aj tak ma volá moja rodina a priatelia. Nezazlievam im to. 😀 Naozaj, dokážem pokaziť všetko, čo sa dá a to v každej situácii, či už som doma alebo, nedajbože, niekde v meste. (Lebo to už ohrozujem aj iných ľudí) Väčšinou sa mi podarí prekvapiť aj samú seba, čo som to znovu dokázala 😀 . Veta: „už nič horšie sa stať nemôže“ je pre mňa zakázaná. Život mi niekoľkokrát dokázal, že môže – a ešte ako.

Dnešný deň sa začal zle už nadránom. Bratislavské teploty neustále stúpajú a mne, aj s mojou extrémnou výdržou horúčav, bolo teplo. (MNE, čo bola zima aj na Kube) Nejako sa mi podarilo zaspať, no čoskoro zvonil budík. Bola som nevyspatá, oči mi tak opuchli, že ich skoro ani nebolo vidno a nezostávalo mi nič iné, len vstať. Začala som pozitívne, pripravila som sa na krásny horúci deň.  Kľúče máme len jedny a tak som ich nechala Ivkovi. Predsa len, pri mojom šťastí by som ich stratila už na ceste z bytu. (Takáto zodpovednosť nie je nič pre mňa a pravdepodobnosť straty je príliš vysoká) Môj “plán” vyzeral asi takto – Centrál (nákupy cely deň) – prechádzka starým mestom – návšteva sesternice – a následne stretnutie s Ivkom.

Ako som mohla predpokladať, všetko sa pokazilo. Teraz sama sebe neverím, že som taká naivná. Samozrejme, neviem prežiť deň bez toho, aby sa niečo stalo.

Ivko ma cestou do práce odviezol k najbližšej zastávke – Tesco Lamač. Mala som pred sebou celý deň (bolo niečo po 8:00), a tak som sa rozhodla, že sa tam na chvíľu pôjdem pozrieť. Niekedy tam majú celkom fajn kúsky oblečenia za super cenu, a tak či tak, som si potrebovala rozmeniť peniaze na MHD lístok. A prečo sa nepotešiť nejakým oblečením hneď takto z rána? Nič som nenašla a po chvíli prezerania ma to prestalo baviť. Kúpila som nejaké hlúposti. (hlúposti = jedlo) V mobile som zistila, že autobus ide až o 20 minút. Na zastávke sa mi naozaj čakať nechcelo – ak ste tam niekedy stáli viete, že tam nie je celkom príjemná spoločnosť. Nakoniec som usúdila, že si aspoň kúpim lístok a uvidím, či sa tam miestna “smotánka” nachádza aj ráno. Už z diaľky som na automate videla blikajúce zelené svetlo. YES! Musím vložiť presnú sumu. Už som síce mala drobné, no nie presne. Začínala som mať pocit, že dnešný deň nebude podľa mojich predstáv. Skúšala som vhodiť všelijaké kombinácie mincí, či zvoliť iné množsto lístkov. N I Č. (neviem, či sú to len moje matematické schopnosti, no stále mi to nevychádzalo!)

Ok, tak som sa teda znovu vrátila do tesca, kúpila žuvačky a slušne poprosila pani predavačku, či by mi nerozmenila drobné, nech mám istotu. Bola som spokojná a zase sa vrátila. Síce mi práve odišiel autobus a další mal odchod až o 30 minút, aspoň som si mohla kúpiť lístok. Prišla som k automatu, keď som (znovu) zistila, že mi stále chýba jedna 5 centovka na to, aby som mala presne. V tej chvíli som sa už smiala. (Naozaj som taká hlúpa, že som tam bola druhý krát a stále nemala presne?) Tak čo? Vrátim sa tretí krát? Povedala som si, že už kašlem na to a kúpim si 3 krát drahší SMS lístok. Prišiel. Okej, aspoň toto bolo bezproblémové. Počkala som na bus. S hodinovou stratou som sa rozhodla, že so svojho programu škrtám nákupy aj prechádzku starým mestom. Pri mojom šťastí ešte rozbijem nejaký výklad alebo v lepšom prípade niečo stratím.

Zamierila som rovno na návštevu k sesternici. Prišlo mi to ako neutrálne územie a celkom slušné rozhodnutie. Predsa, v tom teple nemám chuť ani na jedno zo spomínaných vecí. Prestup na električku som zvládla bez väčších ťažkostí, dokonca išla hneď! Nečakala som ani sekundu. Tesne pred vystúpením som sa rozhodla pozrieť si čas nasledujúceho spoja. Keďže moja sesternica nebýva priamo v Bratislave, autobusy tam chodia menej často. Cez prázdniny to je ešte horšie. Ale to som nemohla vedieť! Keď som dorazila, videla som, ako poslední ľudia nastupujú, autobus štartuje a odchádza. Delila nás LEN štvorprúdová cesta

Povedala som si – fajn, veď na takéto situácie som zvyknutá. Už dávno sa nerozčuľujem, keď zmeškám autobus alebo vlak. Kedysi som to brala tragicky, no teraz viem, že také veci sa jednoducho stávajú. (a mne ešte častejšie ako bežným ľuďom) Pre istotu som skontrolovala, či som na správnej zastávke. To sa mi tiež celkom podarilo. Začínala som mať pocit, že “domino” nevydarených situácii na dnes končí. Pokojne som hľadala čas nasledujúceho autobusu. O DVE HODINY?!?!Čože?! Toto porazilo moje očakávania.  Nálada znovu klesla. Bola som úplne na kraji Bratislavy, kde nič iné ako Tesco nepoznám. (hah, už druhé v tento deň) Cesta do centra a späť by sa mi už neoplatila. Asi viete, čo nasledovalo.

Áno, dámy a páni, prežila som dve hodiny v Tescu Na zlatých pieskoch. V kaviarni. 😀 Nebolo to také zlé, káva bola výborná a prešlo to pomerne rýchlo. Na autobus som šla pre istotu s 20 minútovou rezervou. Bola som si istá, že to nie je Bratislavská MHD, ale prímestská doprava, takže mi netreba klasický lístok z automatu. Poučila z mojich predošlých zlyhaní a pre istotu sa opýtala jediného človeka v okolí, či si myslím správne. Ani omylom!

Utekala som do najbližšej trafiky, (vďaka 2 hodinám tam som presne vedela, kde je) kúpila pre istotu viac lístkov a šla znovu na zastávku. Dych sa mi zatajil, keď som videla prichádzajúci autobus. Nejako som to dobehla a úspešne nastúpila. Cesta a neskôr aj návšteva dopadla super! Nič som nepokazila ani nerozbila.

Cestou naspäť som už mala lístok a autobus som stihla. Ak nepočítam to, že ma potom ešte poriadne upršalo, v električke som bola celá mokrá a z mojich vlasov sa stalo hniezdo, zvyšok dňa bol bezproblémový. Takáto krásna som sa potom stretla s Ivkom v starom meste. Prešli sme sa a nakoniec mi kúpil najlepšiu zmrzlinu ever. Mňam!

PS: Iste pochopíte, že po týchto udalostiach som naozaj nemala chuť niečo fotiť. (Plus, vyzerala som extrémne zle) Preto pridávam staršie fotky, no sú takisto zo Starého mesta! (ale to už je iný príbeh)

Share This Post

Leave a reply