Ako sa ľudia (ne)majú na Kube

Ako sa ľudia (ne)majú na Kube

 Život na Kube je svojim spôsobom nádherný – akoby sa tam zastavil čas. (kto by si to neprial?) Po celý pobyt som mala pocit, že sa nachádzam na inom svete. Doteraz som nezažila až tak veľmi odlišnú kultúru ako tú našu a môj mozog to akosi nevedel spracovať.

B ý v a n i e

Tak si predstavte – jednoduché domy, ktoré držali ledva pokope, navlhnuté steny, opadané omietky.. Celý čas som mala pocit, že čochvíľa spadnú. Väčšinou v týchto skromných obydliach bývajú viaceré rodiny. Mladí ľudia totiž nemajú peniaze na to, aby sa mohli odsťahovať. Voda tečie len ráno, častokrát ani to nie. Ak by ste chceli teplú, musíte si počkať – ide len každú sobotu. Celé to znie strašne, no ľudia si ich príbytky vážia a cenia. Nie sú špinavé, či smradľavé. Čo ma zaujalo, boli farebné fasády na domoch, ktoré častokrát vytvárali dúhu. S kombináciou tých neskutočných áut je to jedna veľká krása!

P e n i a z e

Naša kubánska sprievodkyňa nám vysvetlila, že na Kube je zaužívané heslo – všetci sú si rovní. Každý jeden má plat 50 dolárov – či už je to učiteľ, animátor, právnik alebo lekár. Každý 50. Na eurá je to viac- menej to isté. Viete si predstaviť vyžiť z 50 dolárov? Nepríde Vám strašne nespravodlivé, že lekár zachraňuje životy a zarába tak isto ako upratovačka? Áno, je to  nádherná myšlienka – všetci sú si rovní – no myslím, že toto je trošku mimo reality.

Okrem toho, v hoteli sme spoznali pár zábavných a milých animátorov, ktorí nás každý deň bavili iným programom. Samozrejme sme sa s nimi zoznámili . Chalan, ktorého sme volali Pharell (neskutočne sa podobal!) ,nám otvoril oči. Otvorene sa priznal, že v rezorte zarába len 20 dolárov. Vraj je to ešte super ponuka, pretože väčšina animátorov zarába menej. Jeho žena pracuje v nemocnici ako doktorka s platom 30 dolárov. Býva s nimi aj ich mala dcérka. Spolu majú teda 50, čo je nereálna suma. (realita je trošku iná ako výklad od sprievodkyne) Nebol  vtieravý, ani smutný. Bral to tak ako to je. Veľmi úctivo nás poprosil, či by sme mu nedarovali nejaké jedlo alebo oblečenie, ktoré by im  v ich situácii veľmi pomohlo. Najradšej by som im nechala celý kufor. Cítila som sa bezmocná, pretože takýchto ľudí je na Kube neúrekom. Najradšej by som pomohla všetkým. Vina – to bolo to, čo ma prenasledovalo. Užívali sme si rezort, pili drinky, jedli výborné jedlo a oni nás celý čas obskakovali.

Najviac ma prekvapilo to, že aj keď to majú ťažké, vždy boli šťastní a pozitívni. Nesprávali sa zle,ani sa neľutovali. Boli slušní a vážili si aj to málo, čo majú. Vďačnosť – aj to je na Kube prenádherné.Už dlho som niečo takéto silné nezažila.

P r e p r a v a

Teraz prichádza to zaujímavé! Určite poznáte klasické zábery Kuby – pestrofarebné autá a domy, príjemná atmosféra. Naozaj sme sa premiestnili v čase. Mali sme možnosť vidieť hlavne autá z 50. rokov – Plymouth, Ford, Cadillac či Chevrolet. Často sme však na cestách videli aj staré socialistické, pre nás známe, značky ako Škoda, Lada či Volga alebo malý poľský Fiat. (na ktorom častokrát prevážali nadrozmerné náklady:D)  V skutočnosti to vyzerá ešte lepšie. Som zaľúbená.

Smutné na tom je, že ľudia musia mať špeciálne povolenie od vlády na to, aby mohli vlastniť auto a aj to je len hŕstka šťastlivcov. Teraz si predstavte – zarábate 20 dolárov za mesiac a auto stojí 20 000. Ďalšia výzva je vôbec našetriť toľké peniaze. Podarí sa to málokomu. Bonus k tomu – auto si môžete kúpiť len raz za život. Áno, ak už si ho raz kúpite, nemôžete ho vymeniť za novšie alebo iné. Aj preto sa o ne prehnane starajú.

 Ak sme na Kube niekde chceli ísť, zaplatili sme si taxík. Samotná jazda bola zážitkom. Vždy po nás prišlo auto inej značky a hlavne inej farby! Pre mňa bol najkrajší dlhý rúžový cadillac s koženým interiérom bielej farby.

Články takéhoto typu ma robia trošku smutnou- viem, že ten čas už nikdy nevrátim a nezažijem to znovu, no zároveň som nesmierne šťastná, že som takúto obrovskú príležitosť vôbec mala. (Ešte raz nesmierne ďakujem!) Vždy keď si na to všetko spomeniem, zaleje ma pocit lásky, šťastia a pohody. To sú tie krásne momenty, ktoré si pamätáme navždy.

PS: Ak ste tiež taký „neznalci“ áut ako ja, prikladám pre Vás viac fotiek, nech máte predstavu!

Share This Post

Leave a reply